­čĄÁÔÇŹ MILAN HOD┼ŻA: ARCHITEKT EUR├ôPSKEJ SPOLUPR├üCE A DEMOKRACIE Dnes si pripom├şname 145. v├Żro─Źie narodenia Milana Hod┼żu. Jeho pokro…

­čĄÁÔÇŹ MILAN HOD┼ŻA: ARCHITEKT EUR├ôPSKEJ SPOLUPR├üCE A DEMOKRACIE

Dnes si pripom├şname 145. v├Żro─Źie narodenia Milana Hod┼żu. Jeho pokrokov├ę my┼ílienky ho zaradili medzi najv├Żznamnej┼íie osobnosti slovensk├Żch dej├şn 20. storo─Źia.

Bol popredn├Żm politikom, ministrom nieko─żk├Żch ─Źeskoslovensk├Żch vl├íd a v rokoch 1935 a┼ż 1938 aj predseda vl├ídy ─îeskoslovenska. U┼ż pred prvou svetovou vojnou presadzoval politiku demokratiz├ície a federaliz├ície habsburskej monarchie. Tento vzdelan├Ż a rozh─żaden├Ż ─Źlovek ovl├ídal sedem jazykov, ktor├ę vyu┼ż├şval pri rozsiahlej diplomatickej pr├íci. Svoje n├ízory na eur├│psku integr├íciu prezentoval v stovk├ích ─Źl├ínkov, prejavov, predn├í┼íok ─Źi monografi├ş.

­čĹë DEMOKRACIA JE NA┼áA TRAD├ŹCIA

Hod┼żov pr├şnos aj odkaz do dne┼ín├Żch dn├ş spo─Ź├şva najm├Ą v jeho v├şzii eur├│pskej integr├ície. Idea Eur├│py, ktor├í spolupracuje, vyzn├íva rovnak├ę hodnoty a posil┼łuje svoje demokratick├ę ukotvenie, nie je novinkou ostatn├Żch rokov.

Na Slovensku sa nezrodila demokracia so vstupom na┼íej krajiny do Eur├│pskej ├║nie: aj texty Milana Hod┼żu dokazuj├║, ┼że demokrati eur├│pskeho form├ítu u n├ís nie s├║ ni─Ź├şm nov├Żm, ale na┼íou trad├şciou. Hod┼ża prikladal kooper├ícii v r├ímci strednej Eur├│py ve─żk├Ż v├Żznam a jej bud├║cnos┼ą videl v spolo─Źnom budovan├ş demokracie.

ÔťĘ HOD┼ŻOVA V├ŹZIA DEMOKRATICKEJ STREDNEJ EUR├ôPY JE RELEVANTN├ü DODNES

Tesne pred podpisom Mn├şchovskej dohody (30.9.1938) Hod┼ża odst├║pil z postu predsedu vl├ídy. Jeho politick├ę presved─Źenie mu nedovo─żovalo uzna┼ą nov├ę pomery v republike, ktor├ę ┼íli cestou radik├ílnej auton├│mie, upierali ─żu─Ćom z├íkladn├ę pr├íva a st├íle viac sa s obdivom obracali k fa┼íizmu.

Z exilu vo Franc├║zsku a USA pracoval aj na─Ćalej pre dobro Slovenska a ┼í├şril my┼ílienku potreby vytvorenia demokratick├ęho povojnov├ęho ┼ít├ítu v strednej Eur├│pe, ktor├Ż by sa orientoval na z├ípad, predov┼íetk├Żm na USA. Tieto ├║vahy sp├şsal do svojej poslednej knihy Feder├ícia v strednej Eur├│pe (1942). Zomrel v roku 1944, ─Ćaleko od svojej rodnej krajiny.

Autor správy, foto a správu publikoval Úrad vlády Slovenskej republiky on Facebook Zdroj Read More

Nap├ş┼íte n├ím v pr├şpade preklepu alebo chyby v ─Źl├ínku. ─Äakujeme

Pridaj komentár

Va┼ía e-mailov├í adresa nebude zverejnen├í. Vy┼żadovan├ę polia s├║ ozna─Źen├ę *