advokát alebo živnostník? Do Národnej rady Slovenskej republiky bol doručený návrh zákona, ktorý má umožniť absolventom druhéh…

advokát alebo živnostník?

Do Národnej rady Slovenskej republiky bol doručený návrh zákona, ktorý má umožniť absolventom druhého stupňa v magisterskom študijnom programe v študijnom odbore právo poskytovať právne poradenstvo. „Právne poradenstvo“ je však definované tak široko, že títo živnostníci môžu vlastne robiť všetko čo advokáti, s výnimkou toho, kde zákon výslovne vyžaduje, aby konal advokát. A to nie je dobré z dvoch dôvodov:

1. z dôvodu ochrany spotrebiteľov,
2. z dôvodu advokátskeho stavu.

1. Ochrana spotrebiteľa.

Pre spotrebiteľov je zavedenie novej živnosti rizikové, aj keď sa na prvý pohľad môže javiť opak. Pretože, pri advokátoch je garantovaná prax, určitá úroveň vedomostí, absolvovaná odborná skúška, poistenie a zodpovednosť. Sú tu rovnako prísne garancie pre ochranu klientov/spotrebiteľov (napr. mlčanlivosť a zákaz konfliktu záujmov). Tieto veci pri živnostníkoch nie sú, a to je pre spotrebiteľa problém.

Priemerný spotrebiteľ nebude vedieť rozoznať aký je rozdiel medzi „právnikom“ a „advokátom“. Poskytovanie právnych služieb iným subjektom ako advokátom bude, resp. môže viesť ku zavádzaniu spotrebiteľov o povahe poskytovanej služby a o jej kvalite.

2. Advokátsky stav.

Zo strany advokátskeho stavu možno návrhu zákona vytýkať, že poskytovanie právnych služieb bolo historicky vždy exkluzívnou doménou členov advokátskeho stavu, a to dôvodne. Pri advokátoch sa stanovuje veľká miera samoregulácie a vyžaduje sa určitá miera schopnosti, skúsenosti, vedomosti a určitých predispozícií. Predložený návrh zákona vyčleňuje advokátom doménu len tam, kde sa zo zákona vyžaduje zastúpenie advokátom (čo je relatívne nie veľký okruh situácií, keď sa na to do detailu pozrieme). Živnostníci by mali mať, naopak, doménu veľmi širokú – v oblasti spisovania zmlúv, súdnych a iných podaní (nie zastupovanie pred súdom), zastupovanie všade tam, kde sa nevyžaduje zastúpenie advokátom (napr. správne konania).

Dôvodová správa nepriamo priznáva, že jedným z cieľov je legitimizácia tzv. pokútnikov, teda tých, ktorí „de facto“ poskytujú právne poradenstvo hoc nie sú advokátmi (táto legitimizácia je umne skrytá pod pojmom „zvýšenie transparentnosti“). Následkom takejto novely paradoxne však nebude zvýšenie „transparentnosti“, ale zníženie úrovne poskytovaných právnych služieb, spory, stav právnej neistoty vyplývajúci z nekvalitne poskytnutej služby a zmätení spotrebitelia.

Ak chceme zvýšiť úroveň poskytovania právnych služieb, mali by sme otvoriť odbornú diskusiu pre otázku posilnenia dohľadu nad advokátmi, ako suverénnymi poskytovateľmi právnych služieb. Tak, aby spotrebiteľ (klient) dostal ešte kvalitnejšiu službu. Ako prvý podnet do diskusie to môže byť presun (aspoň časti) disciplinárneho dohľadu na Najvyšší správny súd tak, ako je to aj pri niektorých iných právnych profesiách. Môže ísť o právomoc Najvyššieho správneho súdu na tzv. ultimátny trest – disciplinárne odsúdiť na vyškrtnutie zo zoznamu advokátov (odobratie/zrušenie licencie). Akokoľvek však, aj o tom musí prebehnúť širšia diskusia s odbornou obcou a zástupcami SAK.

Spotrebiteľ na prvom mieste.

Nemyslím si, že tento návrh, resp. jeho predkladateľ má zlý úmysel. Chce pomôcť, avšak negatíva sa častokrát skrývajú v detailoch, ktoré znamenajú opačný efekt, ako bol zamýšľaný. Záujem na ochrane spotrebiteľa je však to, čo spája nás všetkých, pána poslanca Kremského, SAK a verím, že všetkých poctivých právnikov a advokátov.

Autor správy, foto a správu publikoval Juraj Šeliga – Za ľudí on Facebook Zdroj Read More