Došlo na slová nášho prvého podpredsedu Jaroslava Pašku. Jarko to už v roku 2019 správne pomenoval.

Došlo na slová nášho prvého podpredsedu Jaroslava Pašku. Jarko to už v roku 2019 správne pomenoval.

BEZPEČNOSTNOU STRATÉGIOU DLÁŽDILI CESTU PRE ZÁKLADNE

Koaličný spor o obsah Bezpečnostnej stratégie má hlbšie korene. Po vytvorení vlády v marci 2016 bola príprava Bezpečnostnej stratégie SR zverená štátnemu tajomníkovi ministerstva zahraničných vecí pánovi Lukášovi Parízkovi. Koncom mája 2017, keď už bol dokument takmer hotový, zobral minister Lajčák prípravu stratégie do „vlastnej“ gescie a vzápätí nám začali z MZV a EZ prichádzať signály, že „podklady“ novej Bezpečnostnej stratégie SR pripravuje pre ministerstvo zamestnanec americkej Carnegie Endowment for International Peace, pracujúci v jej európskej pobočke v Bruseli.

Tieto skutočnosti potvrdil 4. júla 2017 pán Valášek, bývalý SP pri NATO, osobne v rozhovore pre denník Pravda (kde sa prvýkrát verejne objavil aj podnet, na negatívne charakterizovanie Ruska v našej bezpečnostnej stratégii). Keď nám na prelome augusta a septembra 2017 doručil štátny tajomník Ivan Korčok na pripomienkovanie prerobené znenie Bezpečnostnej stratégie SR, našli sme v ňom nielen viditeľnú účelovosť a dvojaký meter pri hodnotení analogického správania sa veľkých politických hráčov v bezpečnostnom priestore, ale aj denníkom Pravda už avizovanú negatívnu zmienku o Rusku, ktorú sme hneď, ako nevhodnú a nadbytočnú žiadali z dokumentu vypustiť. No nestalo sa…

Z názvu, aj podstaty bezpečnostnej stratégie vyplýva, že jeho príprava patrí výhradne do rúk špecializovaných zložiek našich najvyšších štátnych inštitúcií. Ani v Burkine Faso by sa snáď nemohlo stať, že by zodpovedný minister bez akéhokoľvek zdôvodnenia odňal vlastnému rezortnému pracovnému tímu prakticky hotový, so zástupcami parlamentu prerokovaný a odsúhlasený bezpečnostný dokument, a vyzval pracovníka bezpečnostnej organizácie z cudzieho štátu, aby mu nielen vyhotovil nový komplexný východiskový dokument pre tvorbu stratégie, ale nechal tohto zamestnanca cudzej bezpečnostnej organizácie po celý čas práce na dôležitom vnútroštátnom dokumente vstupovať aj do jeho úprav.

Som presvedčený, že takéto konanie by bolo aj v Burkine Faso považované za neprijateľné. Najmä ak by sa ukázalo, že v dôsledku podivnej hry s cudzokrajným „spolu-pracovnikom“ boli do nového vnútroštátneho bezpečnostného dokumentu, v rozpore s programovým vyhlásením vlády, šikovne implementované potreby, záujmy a ciele „spolu-pracovnikovho“ cudzokrajného chlebodarcu.

Bezpečnostná stratégia musí vo východiskách bez akéhokoľvek účelového skresľovania hodnotiť riziká a bezpečnostné pomery doma i vo svete. Ak sa to nespraví korektne, celý dokument je stavaný na zlých, účelových základoch. V časti „Medzinárodný systém“ v bode 9. stratégie sa síce správne konštatuje, že vo svete dochádza stále častejšie k „porušovaniu základných princípov a noriem medzinárodného práva …, ale už v ďalšom bode 10. je zrazu ako jediný závažný porušovateľ medzinárodného práva, označené len Rusko.

Tých, ktorí podľa analogických kritérií, tiež v rozpore s medzinárodným právom a s presahom na bezpečnosť nášho regiónu, narušili a narušujú zvrchovanosť a územnú celistvosť iných štátov (napríklad Srbska, Sýrie, Iraku, či Líbye) je však viac. Preto ak sa pán minister rozhodol označiť Rusko, mal by bez účelového skresľovania rovnako menovať aj našich partnerov z NATO (konkrétne USA, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Francúzsko, ale aj Turecko), za závažných porušovateľov medzinárodného práva. No nespravil to. Napokon všetci si vieme predstaviť, kam by ho pán premiér vzápätí poslal.

Táto zdanlivo banálna konkretizácia, ktorú minister Lajčák nasilu natlačil do dokumentu síce môže negatívne ovplyvniť vnímanie Slovenskej republiky v Rusku, to by však nemuselo byť neprekonateľným problémom. Vážnejším je vnútropolitický dôsledok. Účelové zakotvenie vonkajšej hrozby z východu do základného bezpečnostného dokumentu štátu totiž znamená aj formálne otvorenie cesty pre v Pentagone naprojektovanú a dnes už aj verejne deklarovanú militarizáciu Slovenska voči zadefinovanému ohrozeniu z východu. Nikto predsa nepochybuje o tom, že tak skúsený diplomat by sa nepustil do tvrdohlavého presadzovania tejto negatívnej zmienky o Rusku, bez naozaj vážneho dôvodu. Preto je potrebné pripomenúť si aj ďalšie súvisiace udalosti, aby sme si priblížili, kto tak rýchlo a naliehavo potreboval zapracovať negatívnu zmienku o Ruskej federácii do nášho bezpečnostného dokumentu.

1. Dnes už vieme, že práve v čase, keď minister Lajčák odobral št. tajomníkovi Parízkovi prípravu Bezpečnostnej stratégie SR a zaangažoval do jej prepracovania pána Valáška z európskej pobočky americkej Carnegie Endowment for International Peace, boli vo Washingtone zverejnené v rozpočtovom dokumente: Departement of the Air Force, Military Construction Program, Fiscal Year 2018, Budget Estimates, v časti European Reassurance Initiative zverejnené tieto zaujímavé položky:

– Sliac Airport – Airfield Upgrades, za vyčlenenú sumu: 22 mil. USD
– Malacky Air Base – Increase POL Storage Capacity, za sumu: 20 mil. USD a
– Malacky Air Base – Airfield Upgrades, za vyčlenenú sumu: 4 mil. USD.

o rozhodnutí americkej vlády vybudovať si základne na „vonkajšej hranici USA“:
Pozri stranu 241 (resp. 243) dole, PDF dokumentu na adrese:
https://www.saffm.hq.af.mil/Portals/84/documents/Air%20Force%20MILCON%20FY18.pdf?ver=2017-05-23-153715-980

2. Vieme tiež, že ani Programové vyhlásenie Vlády SR, ani žiaden iný vážny dokument Slovenskej republiky v tom čase nedefinoval žiadnu hrozbu, ktorou by mohla vláda našim občanom odôvodniť akceptáciu politického rozhodnutia USA vybudovať si americké základne a rozmiestniť vojská na území Slovenska. Ani aktuálna bezpečnostná situácia nič také nevyžadovala.

3. Z cieľov uvedených v bode 1. tohto textu rovnako vieme vyhodnotiť, že silným bezpečnostným záujmom USA vtedy bolo (a stále aj je) otvoriť si cestu k realizácií základní a rozmiestneniu svojich vojsk na Slovensku (a to výrazne nad rámec pravidiel a zmluvných podmienok SEPA NATO), čo si vyžadovalo vyprodukovať zodpovedajúci formálny dôvod, napríklad dostať do oficiálnych Slovenských bezpečnostných dokumentov označenie Ruska v náležite negatívnych konotáciách.

4. A vieme dnes aj to, že minister Lajčák sériou rozporuplných opatrení, aj napriek oprávneným a opakovaným výhradám SNS, cez obsah novej Bezpečnostnej stratégie preklopil definíciu bezpečnostného prostredia Slovenska, v priebehu troch mesiacov do tej pozície, kde ju Pentagon potrebuje mať. Do pozície, ktorá napokon aj jemu osobne poskytuje lepšie krytie na rokovania o podmienkach rozmiestnenia vojsk US Army na Slovensku.

Nechcem a ani si dnes netrúfnem špekulovať o tom, či niekto z tandemu Lajčák – Valášek, alebo ich pracovného tímu je vo svojej budúcej kariére nejako závislý na podpore, či peniazoch amerických inštitúcií, ale Bezpečnostná stratégia SR, v podobe ako ju sformulovali, vyhovuje viac bezpečnostným potrebám a záujmom USA v regióne, ako skutočným záujmom občanov Slovenskej republiky.

Tí sa predsa nechcú so svojimi deťmi a rodinami stať bezmocným terčom ozbrojenej konfrontácie globálnych mocností na našom území, ani nástrojom presadzovania americkej moci a záujmov v regióne. Slováci už majú dosť neblahých skúseností s pobytmi cudzích vojsk na svojom území. Tie boli vždy spojené s útlakom, obmedzovaním suverenity a slobody rozhodovania. Niet dnes žiadneho dôvodu, aby sme si potom, čo sa Slovensku podarilo zbaviť vojsk nacistického Wehrmachtu, či Biľakom pozvaných intervenčných armád Varšavskej zmluvy, nechali k nám opäť vpustiť cudzie bagandže.

Slovenská národná strana považuje všetky iniciatívy a aktivity, smerujúce k otvoreniu priestoru pre trvalé rozmiestnenie amerických vojsk na území Slovenska za neodôvodnené, vykonávané proti záujmom občanov SR, bez náležitého mandátu, v rozpore s Programovým vyhlásením vlády SR, aj Koaličnou dohodou a teda neprijateľné. Preto odmieta legitimizovať Bezpečnostnú stratégiu SR, v takej podobe, ktorá otvára a dláždi Pentagonu cestu pre vybudovanie vojenských základní US Army na území slobodného, suverénneho Slovenska. Autor správy, foto a správu publikoval Slovenská národná strana on Facebook Zdroj Read More