Cez víkend som pozeral medailón Mira Žbirku. Len tak som prepínal televízne stanice. Bol tam zrazu usmievavý Miro Žbirka. Spomín…

Cez víkend som pozeral medailón Mira Žbirku. Len tak som prepínal televízne stanice. Bol tam zrazu usmievavý Miro Žbirka. Spomínal v kaviarni na Lučeniča, Lehotského, Gombitovú i Modus. Skromný a usmievavý človek. Napadlo mi, keď som ho videl, že to je náš lyrický hudobný princ. Bol neskutočne citlivý a jemný, aj keď v dokumente hovoril, že chcel byť rockerom. Jeho hudbu a texty poznáme naspamäť všetci. Bol obdivuhodne hudobne a jazykovo nadaný. Asi najviac túto chvíľu opíše tento text jeho piesne.

,, Motýľ leta odletel
sám na ceste zostanem stáť
sám ako prst na svete
veď tu budem prekážať.

Motýľ leta odletel
podieľ smútku pôjdem si vziať
jablká sú dozreté
všetky sa mi budú smiať.

Na ceste sám, sám zostanem stáť
smutný z krásnych snov
sám, sám zostanem stáť
okradnutý jeseňou.

Neviem, kto z nás viacej chcel
komu láska dávala viac
motýľ leta odletel
na dvoch cestách nechal nás.

Po vetre ti odkážem
zlatým lístím tých slnečníc
že ma stále ťahá sem
sedem divov tvojich líc.

Na ceste sám, sám zostanem stáť
smutný z krásnych snov
sám, sám zostanem stáť
okradnutý jeseňou.

Neviem, kto z nás viacej chcel
komu láska dávala viac
motýľ leta odletel
na dvoch cestách nechal nás.

Po vetre ti odkážem
zlatým lístím tých slnečníc
že ma stále ťahá sem
sedem divov tvojich líc.

Motýľ leta odletel ….“

Miro, pán Žbirka budeš nám chýbať. Česť tvojej pamiatke a ľudskej skromnosti. Úprimnú sústrasť rodinke. S úctou, Andrej.

Autor správy, foto a správu publikoval Slovenská národná strana on Facebook Zdroj Read More