K REFORME VYSOKÝCH ŠKÔL Trochu dlhšie čítanie k plánovaným zmenám vo vysokom školstve, ale možno to bude pre vás zaujímavé 😊 Pr…

K REFORME VYSOKÝCH ŠKÔL

Trochu dlhšie čítanie k plánovaným zmenám vo vysokom školstve, ale možno to bude pre vás zaujímavé 😊 Prvoradým zámerom novely zákona je skvalitniť vysokoškolské štúdium. To sú opatrenia ako funkčné miesta, financovanie podľa kvality, výkonnostné zmluvy, transparentné hodnotenie projektov alebo kratšie externé štúdium.

Oceňujem, že diskusia tieto opatrenia ani ciele nespochybňuje. Prioritne sa diskusia točí okolo miest rektorov či spôsobu riadenia VŠ. Každá zmena či reforma môže vyvolať protichodné názory a je to prirodzené.

Podstatné ale je, že tieto zmeny neprichádzajú od stola. Všetky vychádzajú z medzinárodných analýz, porovnaní, štúdií a z dlhoročných odporúčaní OECD a európskych inštitúcií, ktoré sa opakujú už roky, ale dodnes sa nepretavili do reality. V statuse nájdete niekoľko odkazov na ne. Tie nás opakovane upozorňujú na viacero potrebných zmien, vrátane zmeny riadenia VŠ. Pri opatreniach v zákone sme tiež vychádzali z viacerých fungujúcich modelov vysokého školstva v zahraničí ako Holandsko, Rakúsko či Spojené kráľovstvo.

Niekoľko slov k sporným témam:

1. Voľba rektora

Toto je najčastejšie preberaná téma. Dnes volí rektora akademický senát (teda jeho zamestnanci). V novele zákona bude rektora voliť akademický senát spolu so správnou radou. Správnu rada by tvorili ľudia z externého prostredia. Polovicu by vybral senát, polovicu ministerstvo. Členovia správnej rady nominovaní ministerstvom by pri voľbe rektora tvorili iba 10 % všetkých hlasov. Pri tejto váhe hlasov nie je možná ani politizácia ani zneužitie postavenia správnej rady.

👉 Pre porovnanie: V Rakúsku volí rektora len správna rada, kde 50 % členov nominuje štát a 50 % senát. Tu navrhujeme kombináciu interného a externého prostredia – teda volí senát + správna rada.

👉 Prečo? Dnes má správna rada na univerzite iba formálnu funkciu. Neotvára chod vysokej školy verejnosti, vedecko-výskumným pracovníkom, trhu práce ani podnikateľskému sektoru, ako je to v zahraničí. Napríklad na FIIT STU správna rada kriticky hodnotila dianie na fakulte, ale nemohla ho ovplyvniť. Cieľom tohto návrhu je dostať do univerzitného prostredia čiastočne aj vstup verejnosti, trhu práce, vedecko-výskumného či podnikateľského sektora.

Otvoriť VŠ širšiemu prostrediu a posilniť manažérsku pozíciu rektora nám odporúča OECD aj EUA tu https://bit.ly/3woPAyD a tu https://bit.ly/3bRp0EU.

S tým úzko súvisí druhý bod:

2. Riadenie VŠ

👉 V krajinách EÚ je trendom, že VŠ riadi správna rada (externí členovia mimo akademického prostredia) a senát rieši akademické otázky (komparatívna analýza napr. tu: https://bit.ly/3GYMy9n). Túto zmenu nám odporúčala aj Európska komisia už v roku 2018.

👉 Dlhodobo nás na zlé riadenie našich VŠ upozorňujú EÚ, Európska asociácia univerzít aj medzinárodné porovnania OECD (štúdia tu: https://bit.ly/3woPAyD). Reforma vysokých škôl a zmena riadenia VŠ sú súčasťou Plánu obnovy. Tam sa nedostali náhodou, ale preto, že to Európska komisia označila za potrebné reformy.

👉 Prečo zmena riadenia? Dnes rektor a dekan závisia od svojich zamestnancov. Zamestnanci volia a odvolávajú rektora a dekana a schvaľujú ich manažérske úkony. Taktoje ťažké viesť VŠ k lepším výsledkom. Málokedy si totiž zamestnanci odhlasujú, že musia spĺňať náročnejšie kritériá alebo schvália škrty v rozpočte pre svoje pracovisko či zrušenie nečinného pracoviska. Toto robí problém pri snahe zefektívniť a sfunkčniť pracoviská, požadovať lepšie výsledky alebo tvoriť rozpočet.

👉 Tieto všetky problémy už pred takmer 14 rokmi (pozíciu rektora a dekana, ich obmedzené manažérske možnosti, tvorbu rozpočtu, odmenenie aktívnych pracovísk) pomenovala správa Európskej asociácie univerzít tu: https://bit.ly/3bRp0EU, pomenoval to aj Fedor Blaščák pre Denník N tu: https://bit.ly/3BSmaua.

👉 Vo výsledku sa deje to, čo nám ukazujú medzinárodné porovnania OECD a čo pomenoval aj Vladimír Šucha v diskusii so ŠRVŠ: Hoci investujeme do VŠ porovnateľne ako okolité štáty, vo výsledkoch zaostávame (opäť tu: https://bit.ly/3woPAyD).

3. Narábanie s majetkom

Niekde sa objavili otázky ohľadom narábania s majetkom či myšlienky, že by sa správna rada rozhodla predať budovu univerzity. To je nemožné, lebo:

👉 Už dnes správna rada schvaľuje návrhy rektora, čo sa týka rozpočtu a narábania s majetkom. Správna rada ale nemôže konať sama od seba a nemá právomoc sama rozhodovať o chode VŠ. Správna rada vždy iba schvaľuje návrh rektora.

👉 Pre informáciu: Už dnes v správnej rade časť členov vyberá ministerstvo, časť senát (dokonca podľa dnešného znenia zákona môže ministerstvo zablokovať návrhy senátu a vymenovať celú správnu radu podľa seba – toto sa ale v novele mení a už to možné nebude)

4. Fakulty a fakultné senáty

👉 Niekde som sa dokonca dočítal, že reforma „ruší fakulty,“ čo je nonsens, ale predsa na to treba zareagovať. Na Slovensku existujú fakulty, ktoré majú vyše 2000 študentov, ale aj fakulty, ktoré ich majú 70. Novela zákona umožňuje vysokej škole samostatne sa rozhodnúť, či bude alebo nebude mať fakultné senáty (tento krok nám odporúča OECD, Európska komisia, ako aj EUA https://bit.ly/3bRp0EU).

👉 Na záver: Ako som uviedol na začiatku, žiadne z týchto zmien neprichádzajú od stola. Vychádzajú z dlhodobých problémov, ktoré nám pomenovali domáce aj zahraničné štúdie. Opierajú sa o medzinárodné porovnania, analýzy a štúdie a hlavne o dlhodoročné odporúčania OECD či európskych inštitúcií. Tieto odporúčania opakujú medzinárodní odborníci už roky, ale až teraz sa po prvýkrát dostávajú do návrhu zákona.

Autor správy, foto a správu publikoval Branislav Gröhling – Vzdelanie je budúcnosť krajiny on Facebook Zdroj Read More